Zbierame liečivé bylinky

Príroda nás obklopuje veľkým množstvom druhov rastlín, živočíchov a húb, ktoré nemali v histórii ľudstva len úlohu vo výžive a neboli len každodennou potravou pre človeka, ale mali aj veľký zdravotný význam pri liečení rôznych chorôb. Človek si od nepamäti všímal rôzne účinky rastlín a ich vplyv na organizmus. Nevšímal si len, ktorý druh rastliny na čo pôsobí, všímal si aj špecifické vlastnosti a účinky jednotlivých rastlinných častí a ich orgánov. Postupom času si človek povšimol, že veľmi dôležitá je nielen doba, čas a miesto zberu liečivých rastlín, ale aj ďalšia manipulácia, správne spracovanie, uskladnenie, následné použitie a konečná aplikácia rastlinného materiálu (rastlinnej drogy) pri liečení chorôb a rôznych onemocnení človeka.

Čo zbierame
Podľa druhu rastliny sa najčastejšie zbiera kvitnúca vňať (herba), koreň (radix), list (folium), kvet (flos), plod (fructus) alebo kôra (cortex). Z nadzemných častí je predmetom zberu ešte vrcholec (summitas), púčik (gemma), vegetatívny výhonok (turio), úbor (anthodium), lupienky (petala), stopka (stipes), listová stopka (petiolus) a kvetná stopka (pedunculus). Z podzemných častí sa zbiera podzemok (rhizoma), hľuza (tuber) a cibuľa (bulbus). Predmetom zberu býva aj semeno (semen), oplodie (pericarpium), slama (stramentum), pri niektorých drevinách aj liečivé drevo (lignum). Osobitne a špeciálne sa zbiera balzam (balsamum), huba (fungus), lišajník (lichen), prípadne i ďalšie špecifické časti a orgány rastlín alebo ich produkty.

Korene a podzemné orgány na mieste zberu vždy nahrubo očistíme. Listy sa zbierajú spolu so stopkou. Zo zberu vylúčujeme a nezbierame byliny nahnité, plesnivé, so zmenou zafarbenia alebo napadnuté a poškodené škodcami.

Obdobie zberu
Obdobie zberu závisí od druhu a časti liečivej rastliny, ktorú ideme zbierať. Najsprávnejšie je pri vychádzke zbierať len jeden druh rastliny, alebo zbierať čo najmenšie množstvo druhov (vyhneme sa tým možnej zámene po zbere). Nezbierame nikdy v daždi alebo bezprostredne po ňom. Viaceré druhy majú špecifické požiadavky na zber z dôvodu rôzneho množstva a obsahu chemických látok, vzhľadom na fyziologické procesy rastliny v priebehu dňa. Čas zberu musíme prispôsobiť i týmto požiadavkám (individuálne podľa druhu bylinky). Niektoré druhy si vyžadujú zber v ranných hodinách po opadnutí rosy, iné zas v hodinách odpoludňajších. Rastliny s obsahom siličnatých látok (silíc) zbierame vždy a zásadne neskoro popoludní (počas teplého a slnečného počasia sa siličnaté látky vytrácajú).

Doba zberu v priebehu roka je priamo závislá od druhu bylinky a rastlinnej časti, ktorú zbierame. Korene, podzemné orgány a kôru zbierame predovšetkým v jesennom alebo jarnom období. Vňate zbierame hlavne v období plného kvitnutia, výnimočne pred kvitnutím alebo v počiatočných fázach kvitnutia. Cibuľky zbierame po odkvitnutí rastliny, hľuzy v období kvitnutia skoro ráno alebo večer. Listy sa môžu zbierať prakticky v priebehu celej vegetácie, s výnimkou obdobia ukončovania vegetácie v jesennom období. Korene je najsprávnejšie zbierať v období maximálneho úbytku Mesiaca a pokiaľ možno vo večerných a nočných hodinách (stabilizovanejšie množstvo chemických látok v koreni - zásobnom orgáne). Kôra sa lúpe na jar pred pučaním listov alebo v jeseni po opade lístia. Pri zbere a lúpaní kôry dávame prednosť mladším jedincom, u starších stromov lúpeme silnejšie konáre. Kvety zbierame na začiatku kvitnutia v plnom rozkvete, plody a semená po ich dozretí.

Kde zbierať
Bylinky nikdy nezbierame z plôch chemicky ošetrovaných, z lokalít poblíž hlavných komunikácii, ciest, továrni a podobne. Pri zbieraní sa snažíme vyhľadať lokality s čo možno najmenším vplyvom ľudskej činnosti. Dôležité je aj priame miesto a lokalita zberu bylín. Miesto zberu má i priamy vplyv na obsah a množstvo chemických látok v rastline. Rozlišujeme miesta slnečné, polotienné a tienne, ako aj lokality na chudobných alebo živných pôdach a miesta na extrémnych stanovištiach (močiare, slatiny, skaly, sutiny, vysokohorské a horské polohy).

Do čoho máme zbierať
Bylinky nikdy nezbierame do igelitových sáčkov a všeobecne sa ani nedoporučeje zbierať liečivé rastliny do umelých hmôt (možnosť a náchylnosť na zaparenie a znehodnotenie suroviny). Najlepšie je zbierať a prepravovať nazbierané rastliny v košíkoch alebo v materiáloch zo vzdušnej tkaniny (plátené vrecká a tašky).

Po zbere v domácom prostredí ešte raz nazbierané rastliny prekontrolujeme a nežiaduce časti (hrubšie, suché, staršie a nahnité časti, trávu a pod.) odstránime, podzemné orgány dôkladne očistíme a umyjeme v studenej vode. 

Pri zbieraní v prírode pamätajme na budúcnosť a nikdy nevyzbierajme všetky rastliny. Časť jedincov vždy ponechajme, rastliny nikdy vážnejšie nepoškodzujme a neničme ich. 

                                                                             Silvanus (text & foto)