Nechtík lekársky

Čeľaď: astrovité / Asteraceae
Slovenský názov: nechtík lekársky
Vedecký názov: Calendula officinalis L.
Ľudový názov: krusíček, mesiačik, nahotka liečivá, slniečko
Ruský názov: Календула лекарственная, ноготки лекарственные 

Popis a charakteristika
Jednoročná alebo dvojročná bylina. Výška 30 až 50 cm. Listy jednoduché, dlhostopkaté, striedavé. Úbory spravidla oranžovožlté. Plod ohnutá nážka, bez chocholca.
Rozšírenie a výskyt
Pestovaná rastlina. Pestuje sa aj v okrasných záhradkách. Splanieva len zriedka. Pôvodne pochádza z južnej Európy.
Možná zámena
Patrí medzi všeobecne známe druhy. Podobný je nechtík roľný (Calendula arvensis), ktorý rastie v teplejších oblastiach, najmä vo viniciach, poblíž ciest, na skládkach, úhoroch a rumoviskách. Vyskytuje sa zriedkavo, spravidla býva zavliekaný a splanieva. Úbory má menšie, žlté, okrajové kvety sú väčšie. Úbory po odkvitnutí ovisnú.
Predmet zberu (zberaná časť), spôsob a doba zberu, sušenie
Korunné, sýtooranžové lupienky z plnokvetných úborov bez zvyškov kalichov (zákrovov) - Flos calendulae sine calyce alebo úbory s kalichom - Flos calendulae cum calyce (kvety s kalichom sa zbierajú len zriedka). Kvetné lupienky sa z úborov vytrhávajú ručne (vhodný materiál pre zácvik zberačov). Droga, kvet bez kalicha (zákrovu), sa vytrháva v hlavnom období kvitnutia, od júna, ale hlavne v júli a august (do septembra), z plnokvetných pestovaných odrôd. Menej hodnotnú drogu získame vytrhávaním kvetov z usušených úborov v celosti. Zbierame vždy len toľko materiálu, koľko môžeme bez problémov usušiť. Drogu sušíme čo najrýchlejšie, v tenkých vrstvách, bez prístupu slnka (inak kvety strácajú farbu). Pri sušení umelým teplom neprekračujeme 30 až 35 °C. Pomer zoschnutia kvetov bez zákrovov je približne 8 : 1, so zákrovom 6 : 1. Kvet v čerstvom stave má balzamický pach a aromatickú chuť, ktorá sa sušením stráca.
V homeopatii sa používa čerstvo kvitnúca vňať - Herba calendulae.
Spôsob nakladania a uskladnenie drogy
Drogu skladujeme v dobre uzatvorených obaloch v tmavej miestnosti (chránime ju pred svetlom). Ľahko podlieha skaze (ak ju zbierame na predaj, ihneď po usušení ju expedujeme).
Obsahové látky (chemické zloženie)
Účinné obsahové látky tvoria predovšetkým flavonoidy, karotenoidy (farbivá), špeciálne polyénové zlúčeniny (polyíny), triterpénové saponíny a silica.
Forma a spôsob aplikácie
Zápar. Na vnútorné použitie sa dávkuje jedna kávová lyžička na šálku záparu, pije sa každé 3 hodiny. Na omývanie a výplachy sa používa zápar z 2 polievkových lyžíc drogy na liter vody.
Tinktúra (esencia). 1 diel kvetnej drogy sa maceruje v 10 dieloch čistého liehu. Čajová lyžička tinktúry sa vleje do štvrť litra vody. Používa sa v ľudovej liečbe (na vonkajšie obklady a vymývanie). Na vnútornú aplikáciu sa používa 2 až 4 g tinktúry na deň (pri chorobách žlčníka, žalúdka, čriev, pečene).
Odvar. Pripravuje sa 5 až 10 % odvar z kvetov, var nesmie presiahnuť 2 minúty. Používa sa hlavne na kozmetické účely.
Masť (vazelína). Pripravuje sa z čerstvej šťavy a masla (4 až 6 g šťavy na 30 g nesoleného masla). Používa sa v ľudovej medicíne na rany.
Bylinková šťava. Používa sa vylisovaná čerstvá šťava (s cukrovou alebo aromatickou vodou, na vnútorné použitie, 1 až 2 lyžice denne).
Práškový zásyp. Používa sa ako zložka do zásypov (na rany).
Účinky a všeobecné použitie
Droga pôsobí ako cholagogum-choleretikum, mierne spazmolytikum a externé antiflogistikum. Priaznivé terapeutické prejavy sú zrejme spôsobené súčinnosťou flavonoidov, farbív a silice. Významne urýchľuje hojenie rán. Vnútorné užívanie drogy je zriedkavé. Droga pôsobí priaznivo na žľazy s vnútorným vylučovaním a pri zápaloch, po interných chirurgických zákrokoch, operáciách novotvarov a aj pri novotvaroch žalúdka, čriev a pod. Kvety niekedy tvoria zložku žlčníkových, žalúdočných, pečeňových a podobných čajovín. Droga má v alopatii podobné uplatnenie ako arnika horská (Arnica montana). Kvetná droga sa často pridáva do čajovín na zlepšenie ich vzhľadu. Karotínové farbivo kvetov je neškodné.
Použitie v ľudovej medicíne
Používa sa hlavne tinktúra vo vodnom roztoku. Aplikuje sa na rany, preležaniny, udreniny, pri zápaloch kože a jej poškodení zapríčinenom ožarovaním alebo slnením (spálená koža od slnka). Na rany sa používa aj nechtíková masť (vazelína), prípadne sa dávajú obklady alebo zásypy (s obsahom nechtíka). Nechtíková šťava sa používa aj pri bolení zubov.
Použitie v homeopatii
Na homeopatické účely sa pripravuje esencia z čerstvo kvitnúcej vňate (riedenie D 2). Aplikuje sa vnútorne i zvonka ako v alopatii.
Použitie v kozmetike
Pri kožných defektoch a zápaloch kože. Odvar zjemňuje a zvláčňuje pokožku. Nechtík býva súčasťou pleťových krémov (napr. i spolu s arnikou).
Kuchynské použitie
Farbivo z kvetov sa dáva do syrov a masla na zlepšenie farby.
Iný význam a použitie
-
Poznámka a zaujímavosti
Identifikácia a použitie nechtíka lekárskeho z historického aspektu je pomerne komplikovaná. Často sa zamieňal a stotožňoval s inými astrovitými rastlinami. Nechtík sa preukázateľne aplikoval a ordinoval v 16. storočí. Používal sa pri vynechávajúcej menštruácii (kvet s vínom), vňať na nakurovanie, šťava pri bolení zubov. Odporúčal sa pri rakovine maternice. Okrajové kvety (kvetné lístky) oddávna slúžili na falšovanie šafranu. Vedecký názov nechtíka vychádza z latinského calendae - prvý deň v mesiaci (narážka na dlhé obdobie kvitnutia alebo na počet jazykovitých kvetov, "ako dní v mesiaci"). 

Literatúra:

Kresánek, Jaroslav & Krejča, Jindřich, 1988: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov, vydanie 3., 400 s., Vydavateľstvo Osveta, Martin 1988