Krasovlas bezbyľový
09.08.2020
Čeľaď: astrovité / Asteraceae
Slovenský názov: krasovlas bezbyľový
Vedecký názov: Carlina acaulis L.
Ľudový názov: divá artičoka, kančí koreň, krasovlások bezbyľový (biely), nepravá artičoka
Ruský názov: Колючник бесстебельный
kvet
Popis a charakteristikaTrváca bylina.
Stonka veľmi krátka, zakrpatená, spravidla nečlenená, pokrytá bohatou prízemnou
ružicou listov. Listy podlhovasté, perovito strihané, nerovnomerne ostnaté, s
vlnatým odením na celom povrchu. Uprostred ružice vyrastá kvetný úbor s
priemerom až 12 cm. Vnútorné zákrovné listene sú biele, suchoblanité,
pripomínajú jazykovité koruny. Kvety všetky rúrkovité. Plod chlpatá nažka s
opadavým chocholcom.Rozšírenie a výskytVýchodoeurópsky druh. Rastie hojne na trávnatých pasienkoch, svahoch, na lúkach
s hlbším hlinitým profilom. Uprednostňuje slnečné miesta a kremičité (kyslejšie)
pôdy.Možná zámenaZ príbuzných druhov rastie u nás krasovlas obyčajný (Carlina vulgaris). Má
bodliakovité stonky vysoké 20 až 30 (do 80) cm. Byľ je rozkonárená a
viacúborová. Úbory oveľa menšie, priemer maximálne do 5 cm. Vnútorné zákrovné
listene žlté. Jeho koreňmi bez aromatického pachu sa zamieňa koreňová droga
krasovlasu bezbyľového.Predmet zberu (zberaná časť), spôsob a doba zberu, sušenieKoreň - Radix carlinae. Korene sa vykopávajú v jeseni (september, október až
november). Vykopané korene sa rýchlo omyjú a zbavia nadzemných častí. Pozdĺžne
sa prekrajujú na polovice alebo štvrtiny a sušia sa ako silicová droga (za
dobrého vetrania v tieni, nesušia sa umelým teplom, pritom ho možno iba dosúšať
a to maximálne pri teplote do 30 - 35 °C). Staré korene, ktoré sú vo vnútri
prázdne a korene rozštiepené treba vyradiť. Pomer zoschnutia je približne 4 :
1. Koreň začerstva silno páchne (má osobitný, trochu nepríjemný pach), chutí
pálčivo horko, pálivo aromaticky, horko-sladko. Je dlhý približne 30 cm, hrubý 1
až 2,5 cm, krehký, lomivý, svetlohnedý až sivohnedý s rohovitým lomom (nie s
vláknitým).Spôsob nakladania a uskladnenie drogyDrogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch (ľahko vlhne).Obsahové látky (chemické zloženie)Obsahové látky koreňa tvorí najmä rezervný fruktózan inulín (18 - 22 %), potom
svetlohnedá až tmavohnedá silica s omamným pachom (až 2 %, s hlavnou obsahovou
látkou karlínovým oxidom a so seskviterpénom karlínom), ďalej triesloviny,
saponín a živica.Forma a spôsob aplikácieZápar z čajovinovej zmesi (kombinuje sa s inými bylinkami). Polievková lyžica
čajoviny sa zaparí štvrťlitrom horúcej vody a nechá sa 10 minút stáť prikrytá.
Pijú sa dve šálky čaju denne.Zápar (čistý krasovlas). Sama koreňová droga v množstve jednej kávovej lyžičky
na šálku. Pije sa 4 krát denne. Na vonkajšie omývanie sa používa zápar
pripravený z 2 lyžíc drogy na šálku vody a jednej lyžice octu.Prášok. Aplikuje sa 3 až 4 krát denne po 2 g.Účinky a všeobecné použitieRastlina má značné antibakteriálne účinky (podmieňuje ich asi karlínový oxid).
Droga má menšie oficiálne alopatické upotrebenie. Má slabší preháňavý účinok,
vypudzuje hlísty a povzbudzuje chuť do jedenia. Spravidla sa kombinuje do
čajovinových zmesí na zníženie horúčky (napr. s lipovým kvetom, kvetom bazy čiernej
a vňaťou myšieho chvosta po 20 g, s listom vachty trojlistej a koreňom
krasovlasu po 15 g). Aplikuje sa formou záparu. Na vonkajšie omývanie sa
používa zápar s octom. Používa sa na kúpele a omývanie vyrážok, plesní, lišajov
alebo iných kožných neduhov. Používa sa prevažne v ľudovom liečiteľstve.Použitie v ľudovej medicínePoužíva sa ako diuretikum, diaforetikum a dermatologikum.Použitie v homeopatii-Použitie v kozmetike-Kuchynské použitieSpolu s dužnatým úborovým lôžkom sa na vrchnej strane vytvára dosť hrubý a
mäsitý terč horkastej, aromatickej a mandľovej chuti, ktorý sa dá jesť. Preto
sa niekedy nazýva aj divá, či nepravá artičoka. V Pyrenejách sa koreň
krasovlasu ešte dodnes jedáva ako zelenina (šalát).Iný význam a použitie-Poznámka a zaujímavostiLiteratúra uvádza, že krasovlas spomínal už Theofrastos, čo však Tournefort
pokladá za omyl, pretože krasovlas sa v Grécku nevyskytuje. V našich oblastiach
je liečebne známy už veľmi dlho. Starí lekári ho cenili ako prostriedok na
prípravu odvarov, ktorými sa omývali úporné kožné vyrážky, lišaje a podobne. Na
bravy krasovlas údajne pôsobí toxicky a preto ho miestami ľudovo prezývajú
kančí koreň. Linného vedecké pomenovanie rodu Carlina je asi skomolenina
talianskeho cardina (cardo - bodliak). Niektorí autori uvádzajú, že rastlina sa
pomenovala na počesť Karola Veľkého, ktorý ju vraj odporúčal jesť svojim
vojakom počas moru. Podľa legendy mu vo sne oznámil anjel, aby vystrelil šíp a
pozoroval, kde sa zabodne. Zabodol sa do dužnatého lôžka krasovlasu (a mor bol
zažehnaný). Droga sa označovala ako Radix carlinae seu Apri, Cardopathiae alebo
aj Chamaeleontis albae. Šťavu z koreňa úspešne použil proti pásomnici Leonard
Fisch v roku 1543. Koreň bol presláveným liekom. Krasovlas sa preto pestoval
najmä pri kláštoroch. V alopatii sa dnes používa málo a azda neprávom.
Zasluhoval by si viac pozornosti. Z významnejších liekopisov ho ešte v nedávnej
minulosti uvádzal ako oficiálny doplnkový zväzok nemecký liekopis DAB 6 (žiadal
pre drogu minimálne 1 % silice). V Nemecku je krasovlas chránený a preto sa
niekedy u nás zberá na vývoz.
Popis a charakteristika
Trváca bylina.
Stonka veľmi krátka, zakrpatená, spravidla nečlenená, pokrytá bohatou prízemnou
ružicou listov. Listy podlhovasté, perovito strihané, nerovnomerne ostnaté, s
vlnatým odením na celom povrchu. Uprostred ružice vyrastá kvetný úbor s
priemerom až 12 cm. Vnútorné zákrovné listene sú biele, suchoblanité,
pripomínajú jazykovité koruny. Kvety všetky rúrkovité. Plod chlpatá nažka s
opadavým chocholcom.
Rozšírenie a výskyt
Východoeurópsky druh. Rastie hojne na trávnatých pasienkoch, svahoch, na lúkach
s hlbším hlinitým profilom. Uprednostňuje slnečné miesta a kremičité (kyslejšie)
pôdy.
Možná zámena
Z príbuzných druhov rastie u nás krasovlas obyčajný (Carlina vulgaris). Má
bodliakovité stonky vysoké 20 až 30 (do 80) cm. Byľ je rozkonárená a
viacúborová. Úbory oveľa menšie, priemer maximálne do 5 cm. Vnútorné zákrovné
listene žlté. Jeho koreňmi bez aromatického pachu sa zamieňa koreňová droga
krasovlasu bezbyľového.
Predmet zberu (zberaná časť), spôsob a doba zberu, sušenie
Koreň - Radix carlinae. Korene sa vykopávajú v jeseni (september, október až
november). Vykopané korene sa rýchlo omyjú a zbavia nadzemných častí. Pozdĺžne
sa prekrajujú na polovice alebo štvrtiny a sušia sa ako silicová droga (za
dobrého vetrania v tieni, nesušia sa umelým teplom, pritom ho možno iba dosúšať
a to maximálne pri teplote do 30 - 35 °C). Staré korene, ktoré sú vo vnútri
prázdne a korene rozštiepené treba vyradiť. Pomer zoschnutia je približne 4 :
1. Koreň začerstva silno páchne (má osobitný, trochu nepríjemný pach), chutí
pálčivo horko, pálivo aromaticky, horko-sladko. Je dlhý približne 30 cm, hrubý 1
až 2,5 cm, krehký, lomivý, svetlohnedý až sivohnedý s rohovitým lomom (nie s
vláknitým).
Spôsob nakladania a uskladnenie drogy
Drogu skladujeme v dobre zatvorených obaloch (ľahko vlhne).
Obsahové látky (chemické zloženie)
Obsahové látky koreňa tvorí najmä rezervný fruktózan inulín (18 - 22 %), potom
svetlohnedá až tmavohnedá silica s omamným pachom (až 2 %, s hlavnou obsahovou
látkou karlínovým oxidom a so seskviterpénom karlínom), ďalej triesloviny,
saponín a živica.
Forma a spôsob aplikácie
Zápar z čajovinovej zmesi (kombinuje sa s inými bylinkami). Polievková lyžica
čajoviny sa zaparí štvrťlitrom horúcej vody a nechá sa 10 minút stáť prikrytá.
Pijú sa dve šálky čaju denne.
Zápar (čistý krasovlas). Sama koreňová droga v množstve jednej kávovej lyžičky
na šálku. Pije sa 4 krát denne. Na vonkajšie omývanie sa používa zápar
pripravený z 2 lyžíc drogy na šálku vody a jednej lyžice octu.
Prášok. Aplikuje sa 3 až 4 krát denne po 2 g.
Účinky a všeobecné použitie
Rastlina má značné antibakteriálne účinky (podmieňuje ich asi karlínový oxid).
Droga má menšie oficiálne alopatické upotrebenie. Má slabší preháňavý účinok,
vypudzuje hlísty a povzbudzuje chuť do jedenia. Spravidla sa kombinuje do
čajovinových zmesí na zníženie horúčky (napr. s lipovým kvetom, kvetom bazy čiernej
a vňaťou myšieho chvosta po 20 g, s listom vachty trojlistej a koreňom
krasovlasu po 15 g). Aplikuje sa formou záparu. Na vonkajšie omývanie sa
používa zápar s octom. Používa sa na kúpele a omývanie vyrážok, plesní, lišajov
alebo iných kožných neduhov. Používa sa prevažne v ľudovom liečiteľstve.
Použitie v ľudovej medicíne
Používa sa ako diuretikum, diaforetikum a dermatologikum.
Použitie v homeopatii
-
Použitie v kozmetike
-
Kuchynské použitie
Spolu s dužnatým úborovým lôžkom sa na vrchnej strane vytvára dosť hrubý a
mäsitý terč horkastej, aromatickej a mandľovej chuti, ktorý sa dá jesť. Preto
sa niekedy nazýva aj divá, či nepravá artičoka. V Pyrenejách sa koreň
krasovlasu ešte dodnes jedáva ako zelenina (šalát).
Iný význam a použitie
-
Poznámka a zaujímavosti
Literatúra uvádza, že krasovlas spomínal už Theofrastos, čo však Tournefort
pokladá za omyl, pretože krasovlas sa v Grécku nevyskytuje. V našich oblastiach
je liečebne známy už veľmi dlho. Starí lekári ho cenili ako prostriedok na
prípravu odvarov, ktorými sa omývali úporné kožné vyrážky, lišaje a podobne. Na
bravy krasovlas údajne pôsobí toxicky a preto ho miestami ľudovo prezývajú
kančí koreň. Linného vedecké pomenovanie rodu Carlina je asi skomolenina
talianskeho cardina (cardo - bodliak). Niektorí autori uvádzajú, že rastlina sa
pomenovala na počesť Karola Veľkého, ktorý ju vraj odporúčal jesť svojim
vojakom počas moru. Podľa legendy mu vo sne oznámil anjel, aby vystrelil šíp a
pozoroval, kde sa zabodne. Zabodol sa do dužnatého lôžka krasovlasu (a mor bol
zažehnaný). Droga sa označovala ako Radix carlinae seu Apri, Cardopathiae alebo
aj Chamaeleontis albae. Šťavu z koreňa úspešne použil proti pásomnici Leonard
Fisch v roku 1543. Koreň bol presláveným liekom. Krasovlas sa preto pestoval
najmä pri kláštoroch. V alopatii sa dnes používa málo a azda neprávom.
Zasluhoval by si viac pozornosti. Z významnejších liekopisov ho ešte v nedávnej
minulosti uvádzal ako oficiálny doplnkový zväzok nemecký liekopis DAB 6 (žiadal
pre drogu minimálne 1 % silice). V Nemecku je krasovlas chránený a preto sa
niekedy u nás zberá na vývoz.