Blyskáč jarný
Čeľaď: iskerníkovité / Ranunculaceae
Slovenský názov: blyskáč jarný
Vedecký názov: Ficaria verna Huds.
Ľudový názov: babí blysk, blýskavé kvieťa, blyšťok, celidon menší, čočka, krtičník menší, krvavník menší, manna, orzaj, rúpnik, rúpové korenie
Ruský názov: Чистяк весенний
Popis a charakteristika
Trváca bylina. Výška 10 až 30 cm. Byľ spravidla poliehavá až priama, niekedy rozkonárená. Listy stopkaté, srdcovité až obličkovité, zúbkaté alebo vrúbkované. Kvety žlté, jednotlivé, pravidelné. Plod je guľovitá nážka so zobáčikom. Po odkvitnutí v pazuchách listov ostávajú rozmnožovacie pacibuľky. Korene sú sčasti niťovité, sčasti kyjačikovité a zhrubnuté.
Rozšírenie a výskyt
Rastie na mierne kyslých až neutrálnych hlinitých pôdach s veľkou vodnou kapacitou alebo na stanovištiach občas a dočasne zaplavovaných, prípadne s hladinou spodnej vody aspoň 2 m pod povrchom, najmä v lužných lesoch a na tienistých miestach. Nachádzame ho aj na polokultúrnych a kultúrnych lúkach, najmä vo vyšších polohách. Druh bežný v stupňoch dubín, bučín, smrečín aj kosodrevín, teda do výšky asi 1800 m nad morom. Na Slovensku sa vyskytujú dva poddruhy.
Možná zámena
Podobný je príbuzný (tiež skoro na jar kvitnúci) druh záružlie močiarne (Caltha palustris). Je to hrubšia bylina, na koreňoch nemá hľúzky a kvet má veľké okvetné lístky. Iskerníky, do ktorých čeľade (iskerníkovité) sa botanicky zaraďuje, sa mu nie veľmi podobajú.
Predmet zberu (zberaná časť), spôsob a doba zberu, sušenie
Koreň s vňaťou - Radix et herba ficariae (seu Chelidonii minoris). Farmaceuticky sa používajú zriedka. V ľudovom liečiteľstve a v homeopatii sa používa často.
Koreň - Radix ficariae. Koreň je hrubý asi ako brko, zvonka sivý, mäsitý, bez pachu, počas kvitnutia má veľmi ostrú, potom príkru chuť. Vykopáva sa v jeseni (september), zvyčajne sa nesuší, ale čerstvý sa spracúva na výťažok (extrakt) a ten sa pridáva do masti (asi 15 %).
Vňať - Herba ficariae. Používa sa častejšie, tiež však iba mladá a čerstvá. Trhá sa pred kvitnutím byliny (marec až máj). Suší sa ojedinele bežným spôsobom. Pomer zoschnutia je približne 6 : 1. Chutí slano a menej ostro ako koreň.
Spôsob nakladania a uskladnenie drogy
-
Obsahové látky (chemické zloženie)
Vňať obsahuje na jar dosť kyseliny askorbovej (vitamín C), inak ešte saponín fikarín, kyselinu fikarovú a triesloviny. Vňať a koreň obsahujú rôzne množstvo protoanemonínu.
Forma a spôsob aplikácie
Najčastejšie sa používa čerstvá vňať (listy) a koreň alebo sa aplikuje vo forme extraktu (výťažku).
Účinky a všeobecné použitie
Zaujímavé je, že práve blyskáč, rastlina čeľade iskerníkovité (Ranunculaceae), kde bezmála všetci zástupcovia obsahujú jedovatý laktón protoanemonín vznikajúci z glykozidového predstupňa a prechádzajúci ľahko do neúčinného diméru anemonínu, nie je natoľko jedovatý - zrejme preto, že pred kvitnutím je ho vo vňati málo (nachádza sa v koreni). Protoanemonín podmieňuje toxicitu mnohých z nich, pričom sa vidí, že jeho prítomnosť vylučuje akumuláciu izochinolínových alkaloidov, ktoré sú v zástupcoch čeľade inak časté. Protoanemonín je látka iritujúca pokožku a jeho toxicita spočíva pravdepodobne na aktivácii SH-skupín enzýmov. Intoxikácie sú zriedkavé. Zväčša k nim dochádza u zvierat konzumujúcich krmovinu so značným podieľom rastlín s jeho obsahom (seno už toxické nie je). Pre významný obsah vitamínu C sa čerstvá vňať používa proti skorbutu. Slúži i ako metabolikum. Zvonku sa aplikuje proti hemoroidom.
Použitie v ľudovej medicíne
O najčastejšom tradičnom ľudovom upotrebení najlepšie hovorí nemecký názov Scharbock - skorbut (používa sa proti skorbutu). Zvonka sa aplikuje na svrbivé svrabovité vyrážky, bradavice a hemoroidy. Všeobecne sa výťažok aplikuje pri rôznych kožných ochoreniach. V ľudovom liečiteľstve sa blyskáč dodnes teší veľkej vážnosti.
Použitie v homeopatii
V homeopatii sa používa čerstvá vňať na prípravu esencie. Aplikuje sa na svrabovité vyrážky a bradavice. Podobne sa používa aj tekutý alebo suchý extrakt proti hemoroidom, príležitostne na kožné vyrážky, na zastavenie krvácania a na zmiernenie bolestí.
Použitie v kozmetike
-
Kuchynské použitie
Čerstvá vňať oddávna slúžila ako zdroj vitamínu C na jar pri jeho nedostatku. Rastlina sa dáva do zmesí jarných šalátov, obohacuje vitamínové kúry (iba v malom množstve ako korenistá prísada).
Iný význam a použitie
-
Poznámka a zaujímavosti
Iskerníkovité rastliny a blyskáč dobre poznali už v antike. O iskerníku obličkolistovom (Ranunculus thora) Plínius napísal, že jeho jedovatou šťavou napúšťali Galovia svoje šípy, podľa čoho dobre vedeli o jeho toxicite. Rastliny sa vtedy v gréčtine súborne nazývali batrachion, čo si Rimania zlatinizovali na ranunculus (batrachos i rana značí žabu). V lekárstve boli vtedy oficiálne a uznával sa hlavne Hippokratov iskerník ázijský (Ranunculus asiaticus), rastúci aj u nás. S blyskáčom to bolo však komplikovanejšie. Gréckym lekárom bol známy. Theofrastos i Dioskorides ho nazývali chelidonion to mikron (od chelidon - lastovička azda preto, že rozkvitá s príletom lastovičiek). Už Dioskorides porovnával hľúzky na koreňoch s pšeničnými zrnami - keď ich odplaví príval, ostanú v naplavenine a na budúcu jar z nich vyrastie nová rastlinka. Používal sa zvonka na svrbivé svrabovité vyrážky. Šťava z koreňov zmiešaná s medom sa dávala na bradavice. Pomenovanie menší lastovičník mal blyskáč veľmi dlho - tak ho nazýval aj Matthiolus (česky celidona menší alebo soupové koření, pôvod dnešného českého názvu je nejasný). Latinské pomenovanie blyskáča Ficaria verna je historicky zdôvodnené. Ficaria sa vytvorilo podľa podobnosti hľúzok na koreňoch s chorobnými výrastkami (bradavkovité kožné útvary - kondylómy) a preto Matthiolus v zmysle učenia o signatúre pripisoval blyskáču osobitnú moc pri liečbe hemoroidov. Robilo sa to prikladaním rozdrveného čerstvého lístia a koreňov alebo zasypaním konečníka práškom. Francúzsky liekopis aplikuje extrakt z drogy pri hemoroidoch a ťažkostiach podobného druhu a oživuje tým starú slávu jeho upotrebenia (samozrejme, liečebne overenú).
Literatúra:
Kresánek, Jaroslav & Krejča, Jindřich, 1988: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov, vydanie 3., 400 s., Vydavateľstvo Osveta, Martin 1988